Čo je depresia?

Čítajte nižšie

arrow
ornament

Depresia je vážna psychická porucha.

Každý rok zažije depresívnu epizódu zhruba 1 z 15 ľudí3. Ľudia trpiaci depresiou strácajú potešenie skoro zo všetkých činností, ktoré im kedysi prinášali radosť. Tí, čo si depresiou prešli ju zvyknú opisovať ako absolútnu psychickú a fyzickú paralýzu.

depresia

Depresia vs. „depka“

depka

Depresia je však chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Príznaky depresie sú na rozdiel od zlej nálady či bežného smútku hlbšie a trvajú nepretržite aspoň dva týždne. Ide o psychickú poruchu, ktorá vážne narúša každodenný život a treba ju liečiť.

„Depka“ či „zlá nálada“ sú bežné reakcie na nepríjemné situácie, stres či napríklad stratu blízkeho človeka. Takýto „bežný smútok“ však nemožno zamieňať za depresiu. Bežný smútok je totiž zrozumiteľný, odôvodniteľný a jeho trvanie je dočasné – spravidla do dvoch týždňov.

Príznaky depresie

Smútok/depresívna nálada
Pre depresiu je typický dlhotrvajúci smútok a nálada popisovaná aj ako „nijaká“ či „prázdna“
Strata záujmov a potešenia
Aj o aktivity, ktoré človeku predtým prinášali potešenie
Zníženie energie a unavenosť
Únava môže byť až taká silná, že človek takmer nie je schopný vykonávať bežné aktivity
Problémy s rozmýšľaním a koncentráciou
Neschopnosť koncentrovať sa a rozhodovať sa v bežných situáciách
Znížené sebavedomie
Pocity menejcennosti, strata nádeje a pocity zlyhania v budúcnosti
Pocity viny alebo zbytočnosti
Bolestivé spomienky na činy vykonané v minulosti, ktoré sa vymykajú kontrole a výrazné pocity viny, ktoré sú v rozpore s hodnotením okolia
Pesimizmus
Zameranie sa na negatívne stránky života
Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu
Riešenie bezvýchodiskovej situácie vidí človek v ublížení si či samovražde
Zmena chuti do jedla a zmena hmotnosti
Za klinicky významnú sa považuje zmena hmotnosti aspoň o 5 % v priebehu mesiaca; častejšie je nechutenstvo, no vyskytuje sa aj prejedanie
Poruchy spánku
Problém so zaspávaním, s udržaním spánku či predčasné prebúdzanie sa; môže sa prejaviť aj naopak zvýšená spavosť
ornament

Máte podozrenie, že máte depresiu? Poradíme vám v sekcii

Čo mám robiť

Formy depresie

Ľahká
depresia

Pacient pri nej vykonáva bežnú prácu a aktivitu s miernymi ťažkosťami.

Stredne ťažká
depresia

Bežnú prácu a aktivity pri nej pacient vykonáva so značnými ťažkosťami.

Ťažká depresia bez psychotických
príznakov

Pacient nie je schopný pokračovať v aktivitách, alebo ich vie vykonávať len veľmi obmedzene.

Ťažká depresia s psychotickými
príznakmi

Pacient zažíva bludy a halucinácie, v niektorých prípadoch aj úplné ochromenie telesnej motoriky.

ornament

Mýty a fakty
o antidepresívach

01/

Mýtus:

Depresia prejde sama


Fakt:

Depresia v drvivej väčšine prípadov sama od seba neodznie. Ak sa nelieči, môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Ak jej príznaky pretrvávajú dlhodobo, môžu viesť až k úplnej izolácii človeka a zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Depresia je totiž významný rizikový faktor pre vznik ochorení srdca, ciev, chrbtice a mnohých ďalších.

02/

Mýtus:

Ak majú depresiu moji rodičia, budem ju mať aj ja


Fakt:

Je pravda, že ak sa vo vašej rodine vyskytla depresia, pravdepodobnosť, že sa táto psychická porucha vyvinie aj u vás je vyššia. Neznamená to však, že ak vaši rodičia či iní členovia rodiny trpia alebo trpeli depresiou, budete ňou trpieť aj vy. Do akej miery vplýva genetika na riziko depresie dnes nie je úplne jasné. Je preto dobré poznať rodinnú históriu, no netreba sa príliš zaťažovať rizikovými faktormi, ktoré nevieme ovplyvniť. Namiesto toho sa môžete zamerať na faktory, ktoré ovplyvniť viete – napríklad vyhýbať sa nadmernému príjmu alkoholu či drog.

03/

Mýtus:

Stačí ísť na dovolenku a depresia pominie


Fakt:

Ľudia, ktorí trpia depresiou nevedia načerpať energiu z dovolenky či „víkendového úniku“. Naopak, takéto aktivity, ktoré by ich bežne tešili ich môžu ešte väčšmi vyčerpať a zhoršiť ich stav. Človeka s depresiou by sme preto nemali do podobných aktivít nútiť.

04/

Mýtus:

Deti depresiu nemávajú


Fakt:

Niektorí ľudia si myslia, že deti nemôžu mať depresiu, pretože sa im ešte nemohla stať žiadna natoľko skľučujúca udalosť, ktorá by im ju spôsobila. Depresiu však nemusí vyvolať konkrétna udalosť. Tak ako sa môže vyvinúť u dospelého človeka, môže sa aj u dieťaťa. U detí pred pubertou sa výskyt odhaduje na 1 - 2 percentá4, u dorastencov na 4 – 5 percent5.

05/

Mýtus:

Návšteva psychiatra a lieky sú iba pre najťažšie prípady


Fakt:

Depresia je vážna psychická porucha rovnako ako napríklad angína či zápal pľúc. Tak ako pri týchto diagnózach je aj pri depresii úplne bežné a nanajvýš žiaduce navštíviť lekára a brať lieky. Liečba depresie patrí do rúk psychiatrov a psychológov a môže byť prostredníctvom liekov, terapie či ich kombinácie. Niektoré antidepresíva môžu predpísať aj obvodní lekári.

06/

Mýtus:

Človek s depresiou musí vyzerať smutne


Fakt:

Ľudia trpiaci depresiou nemusia nevyhnutne vyzerať smutne. Naopak, môžu sa tváriť sebavedomo, usmievať sa a do istej miery cítiť aj radosť. Zvnútra ich však požiera pocit smútku. Človek zasiahnutý depresiou, pokiaľ nie je ťažkej intenzity, si ani nemusí uvedomovať, že má zdravotný problém. Môže si dokonca myslieť, že je súčasťou jeho povahy. Nezriedka sa stáva, že ľudia trpiaci touto chorobou si až po začatí liečby uvedomia, že život môže byť krajší, jednoduchší a plnší.

American Psychiatric Association: https://www.psychiatry.org/patients-families/depression/what-is-depression
4 Lawrence D, Johnson S, Hafekost J, et al. The mental health of children and adolescents: Report on the second Australian child and adolescent survey of mental health and wellbeing. Part 2. Canberra: Department of Health, 2015. Available at: https://www1.health.gov.au/internet/main/publishing.nsf/content/mental-pubs-m-child2
5 Costello EJ, Erkanli A, Angold A. Is there an epidemic of child or adolescent depression? J Child Psychol Psychiatry 2006;47(12):1263–71.