Rezistentná depresia - depresia, na ktorú nezaberá liečba: viac než dvojnásobná záťaž pre zdravotníctvo aj ekonomiku
Minuloročná analýza Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prvýkrát upozornila na to, že depresívne poruchy významne zaťažujú sociálny a zdravotný systém. Na Slovensku dosiahli len za rok 2018 celkové priame náklady (diagnostika, hospitalizácie a liečba) za depresívne poruchy viac ako 22,8 mil. EUR. Nepriame, sociálne, náklady (PN, invalidné dôchodky, strata produktivity) dosiahli až dvojnásobok: 48,4 mil. EUR. Najnovšia analýza poukazuje na to, že najväčšie náklady sa skrývajú v starostlivosti o pacientov s ťažšími formami depresívnej poruchy, pri ktorých nachádzame aj vyššiu mieru opätovnej hospitalizácie, súbežných ochorení (komorbidít) aj pokusov o samovraždu.
Rezistentná depresívna porucha dvojnásobne zaťažuje zdravotný systém
„Medzi pacientmi s depresívnou poruchou je približne štvrtina takých, ktorým antidepresívna liečba nezaberá dostatočne. Vtedy hovoríme o tzv. rezistentnej depresii,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Janíková, primárka Psychiatrického oddelenia v Liptovskom Mikuláši. „U týchto pacientov sú potom zvýšené nároky na ďalšiu zdravotnú starostlivosť, hľadanie ďalších terapeutických stratégií, nutnosť kombinácie viacerých typov farmák a pod.“ dodáva Janíková.
Pacienti s rezistentnou depresiou preto predstavujú aj vyššiu záťaž pre zdravotné systémy. Podľa medzinárodných štúdií je pravdepodobnosť hospitalizácie pri takýchto pacientoch až dvojnásobná, v porovnaní s pacientmi s nerezistentnou formou depresie, pri ktorej liečba zaberá.
„Na Slovensku sa rezistentná depresívna porucha doteraz samostatne nesleduje a nemá stanovený ani špecifický (MKCH) kód. To spôsobuje výrazné problémy pri lepšej identifikácii nákladov na toto závažné ochorenie,“ približuje úskalia analýzy jej autor, prof. Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. „Napriek tomu však na základe dát zdravotných poisťovní vieme, že rozdiel v hospitalizácií pacientov s jedinou epizódou depresie a ťažšími formami depresívnej poruchy, medzi ktorými je aj veľká skupina pacientov rezistentných na liečbu, je až 4,4 milióna EUR. Pacienti s ťažšou formou depresie sú teda hospitalizovaní až o 33% viac,” hovorí o výsledkoch analýzy prof. Babeľa.
Trojnásobná záťaž aj na produktivitu a sociálny systém
V prípade rezistentnej depresie je vyšší aj nárast v podobe nepriamych nákladov (zníženia produktivity práce a sociálnych nákladov), a to až o 40 – 50 % viac ako v prípade nerezistentnej depresie. Súvisí to s tým, že pacienti s rezistentnou depresívnou poruchou sú oveľa viac odkázaní na podporu v práce-neschopnosti a odpracujú tak celkovo oveľa menej dní. Podľa medzinárodných štúdií je rozdiel medzi ročnými nepriamymi nákladmi pacientov s nerezistentnou depresívnou poruchou a rezistentnou depresívnou poruchou až takmer trojnásobný. „Aj naša slovenská analýza naznačuje medzinárodný trend,“ vysvetľuje prof. Babeľa: „Ak sa pozrieme na náklady na invalidné dôchodky, tak vidíme, že až o 45 % viac ich poberajú pacienti s ťažšími formami depresívnej poruchy, medzi ktorými je práve veľká skupina pacientov rezistentných na liečbu.“
Pomôcť môže rozumná investičná stratégia
Analýza upozorňuje, že do roku 2030 môžu náklady len na ťažšie formy depresívnej poruchy, v ktorej je veľká časť pacientov rezistentných na liečbu, narásť o 12 miliónov EUR – približne 6 miliónov EUR každých 5 rokov.
„Pri rozumnej investičnej stratégií však máme šancu získať späť 5 EUR z každého investovaného eura. To je návratnosť investície do moderných liečebných postupov. Zároveň je však potrebné investovať aj do celkovej reformy psychiatrickej starostlivosti, kde sú takisto dostupné dáta o návratnosti, napr. v prípade investície do denných psychiatrických stacionárov to môže byť až 2 milióny EUR v rozpätí 10 rokov,“ uzatvára prof. Babeľa.
Viac sa dočítate v policy briefe: https://drive.google.com/file/d/1NRN5KDs4CpDaGp5IpF2-9cWSPmk1CFnX/view?usp=sharing