Depresia ročne stojí slovenskú ekonomiku viac ako 71 miliónov eur

Depresia je vážne ochorenie, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najčastejšie vyraďuje človeka z bežného života a  do roku 2020 bude druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Na Slovensku je však diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba 1 z 5-tich ľudí, ktorí trpia na depresiu.

Štát by mal brať do úvahy nielen zdravotné, ale aj sociálne náklady

Celkové ročné náklady na všetkých pacientov s depresiou na Slovensku činia viac ako 71 miliónov EUR (71 247 582 EUR). Priame, teda zdravotné, náklady však tvoria iba tretinu (32%). Hlavnú časť, teda 68%, tvoria nepriame, sociálne, náklady. „Skryté náklady, v podobe sociálnych výdavkov na práce-neschopnosť a stratu produktivity práce sú v prípade duševných ochorení a najmä depresie veľmi vysoké,“ vysvetľuje autor štúdie prof. Róbert Babeľa.

Na základe dát, ktoré poskytla Sociálna poisťovňa, bolo v minulom roku 5 222 pacientov s depresiou práceneschopných (PN). Náklady na ukončené PN tak činia viac ako 11 miliónov EUR. Počet pacientov s invalidným dôchodkom je menší: celkovo to je 2 646 pacientov s depresiou. Náklady predstavujú takmer 8,8 milióna EUR.

Okrem týchto nákladov, však treba rátať aj s celkovým dopadom straty produktivity pacientov s depresiou v práci. Tá stojí slovenskú ekonomiku takmer 31,5 milióna EUR. Celkovo tak sociálne, teda nepriame, náklady za pacientov s depresiou činia viac ako 48 miliónov EUR.

Priame, teda zdravotné náklady, podľa dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Inštitútu zdravotnej politiky, činia celkovo 23 miliónov EUR.

Chýbajú presnejšie dáta aj zapojenie zamestnávateľov

Skutočné nepriame náklady sú určite ešte vyššie. Ak rátame s tým, že veľká časť pacientov sa nelieči, môžeme predpokladať, že celkový dopad len samotného prezentizmu (neproduktívnej prítomnosti ľudí s depresiou v práci) by bol viac ako 660 miliónov EUR. Ak by sa k tomu pripočítali aj náklady na stratu produktivity práce kvôli predčasnej smrti kvôli samovražde, k nákladom by pribudlo ďalších takmer 38 miliónov EUR. Ak by sme teda mali úplné dáta, celkové náklady by mohli dosiahnuť úroveň až 770 miliónov EUR.

„Tieto dáta sú veľmi dôležité aj pre zamestnávateľov. Dnes vďaka analýze vieme, že ak človek s depresiou chodí do práce a nelieči sa, je síce v práci prítomný, ale neproduktívny. Stratí tak 60 pracovných dní ročne. Stratené náklady tak pre zamestnávateľa znamenajú viac ako 200 000 EUR na 54 zamestnancov,“ vysvetľuje prof. Babeľa. „Tieto dáta, ktoré sú momentálne na Slovensku dostupné, by sa však ďalej mali upresňovať na základe reálnych vstupov od zamestnávateľov,“ dodáva autor štúdie. 

Investovať treba viac.

„Vďaka vyčísleniu ekonomických dopadov ochorenia môžeme lepšie uvažovať nad tým, akým spôsobom efektívne investovať do prevencie a liečby depresie na Slovensku,“ vysvetľuje cieľ analýzy prof. Babeľa.  „Z výšky vypočítaných nákladov a počtu neliečených pacientov vyplýva, že ďalšie investície sú nevyhnutné. Tie majú očakávanú vysokú úroveň návratnosti: Pri investícií 1 EUR sa očakáva ekonomický benefit, vrátane vplyvov na zdravie, na úrovni viac ako 5 EUR,“ uzatvára profesor.