Depresia je smrteľná. Nezáujem nás stojí milióny

Keď sa povie depresia, veľa Slovákov sa pousmeje. Však depku má každý. Kým však nezačneme brať depresívne poruchy, ale aj ďalšie psychické ochorenia aspoň tak vážne ako tie srdcovo-cievne či onkologické, príbehov ako je ten Monikin budeme počúvať čoraz viac. A nebude nás to stáť len smútok či zlý pocit, ale aj stále viac peňazí.

Ľudí s depresívnymi poruchami pribúda; pociťujú to aj zamestnávatelia.    

Na Slovensku pribúda každý rok takmer 15 000 nových pacientov s depresívnymi poruchami. Znamená to, že keď človek sedí v autobuse, kde je viac ako 15 ľudí, je veľká šanca, že je medzi nimi niekto, kto trpí depresiou. Depresiu, ani veľa ďalších psychických ochorení, však často nie je vidieť – až kým sa nerozvinú do vážnejších štádií. Preto je diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba 1 z 5-tich ľudí, ktorí reálne na depresiu trpia. Pociťovať to začínajú čoraz viac aj zamestnávatelia.

Údaje Sociálnej poisťovne hovoria, že na Slovensku bolo v minulom roku 5 222 pacientov s depresiou práceneschopných (PN). Náklady na ukončené PN tak činia viac ako 11 miliónov EUR. Náklady za invalidný dôchodok predstavujú takmer 8,8 milióna EUR. Okrem týchto nákladov, však treba rátať aj s celkovým dopadom straty produktivity pacientov s depresiou v práci. Tá stojí slovenskú ekonomiku takmer 31,5 milióna EUR.

Skutočné náklady sú však určite oveľa vyššie. Ak človek s depresiou chodí do práce a nelieči sa, je síce v práci prítomný, ale neproduktívny. Stratí tak priemerne 60 pracovných dní ročne. Celkový dopad takejto neproduktívnej prítomnosti ľudí s depresiou v práci je tak viac ako 660 miliónov EUR. Ak by sa k tomu pripočítali aj náklady na stratu produktivity práce kvôli predčasnej smrti kvôli samovražde, k nákladom by pribudlo ďalších takmer 38 miliónov EUR. Celkové náklady by sa tak mohli vyšplhať až na 770 miliónov EUR.

Pomôcť môžeme všetci, nielen štát

Situácie, ako tá v ktorej sa ocitla Monika, v nás vyvolávajú hnev z bezmocnosti. Ten pochopiteľne obraciame smerom na štát. Pýtame sa, prečo situáciu nerieši. Je pravda, že oblasť duševného zdravia dlhé roky zanedbal. Dnes vieme, že z výšky vypočítaných nákladov a počtu neliečených pacientov vyplýva, že ďalšie investície sú nevyhnutné. Tie majú vysokú očakávanú úroveň návratnosti: Pri investícií 1 EUR sa očakáva ekonomický prínos na úrovni viac ako 5 EUR. Nestačí sa však zameriavať len na zdravotný systém, ale prepojiť ho aj s tým sociálnym.

Problémom nie je len počet psychiatrov, či lôžok, ale aj efektívnejšie zahrnutie psychoterapie do zdravotného systému, či vybudovanie dostatočného množstva stacionárov. Kľúčová je však najmä prevencia. Tú by mal v prvom rade podporiť štát, tak že preventívne programy zahrnie do školských osnov kontinuálne od základných škôl. Dôležití sú však aj zamestnávatelia, ktorí by mali investovať do certifikovaných programov prevencie v duševnom zdraví. V neposlednom rade sme to my všetci. Tak ako chodíme na preventívne prehliadky k zubárovi, mali by sme si nájsť čas aj na vlastné duševné zdravie. Ak nevieme ako na to, stačí si pozrieť pár dobrých rád od Ligy za duševné zdravie, či občianskeho združenia No More Stigma. Určite sa zídu aj pred hektickým a pre mnohých stresujúcim obdobím Vianoc a začiatku nového roka.